Filmový Oravský hrad: aké filmy a rozprávky na ňom vznikli?

Oravský hrad vo filmoch
Oravský hrad vo filmoch
Spomenuté filmové miesta: Oravský hrad

Oravský hrad patrí medzi najvýraznejšie historické dominanty Slovenska a jeho poloha na strmom brale nad riekou Orava mu dáva podobu, akú filmári často musia inde vytvárať pomocou dekorácií alebo digitálnych zásahov.

Oravský hrad patrí medzi najvýraznejšie historické dominanty Slovenska a jeho poloha na strmom brale nad riekou Orava mu dáva podobu, akú filmári často musia inde vytvárať pomocou dekorácií alebo digitálnych zásahov. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1267, keď ho Belo IV. získal od Mika z rodu Balašovcov. Výrazne sa rozvíjal za Mateja Korvína a neskôr za Thurzovcov, ktorí ho získali v roku 1556 a uskutočnili rozsiahlu prestavbu. Dnešnú základnú podobu získal komplex v roku 1611. Po ničivom požiari v roku 1800 mu hrozil zánik, no podarilo sa ho zachrániť a neskôr obnoviť. Jeho členitá architektúra, sústava nádvorí, brán, veží, pavlačí a predovšetkým vysoko položená Citadela z neho napokon urobili aj jedno z najvýraznejších filmových miest na Slovensku. Práce na jeho obnove sú pravidelné, v posledných rokoch je dolná časť hradu skrášlená nie náhodou farebnou fasádou s motívom veľkých blokov. Ide o obnovu skutočnej farby z minulosti.

Nosferatu odštartoval filmovú kariéru hradu

Filmová história Oravského hradu sa začala dielom, ktoré sa neskôr zaradilo medzi klasiku svetovej kinematografie. Nemecký režisér Friedrich Wilhelm Murnau tu v roku 1921 nakrúcal Nosferatu - symfóniu hrôzy. Film mal premiéru 4. marca 1922 v Berlíne a Oravský hrad v ňom predstavoval sídlo tajomného grófa Orloka, ktorého stvárnil Max Schreck. Murnau nevyužil iba celkovú siluetu hradu. Vo filme možno identifikovať Prvú hradnú bránu, Archívnu vežu, drevené pavlače, prejazdy medzi bránami či priestor medzi Južným bastiónom a Treťou hradnou bránou. Jeden z najpôsobivejších záberov zachytáva Citadelu vysoko nad riekou Orava. Výber uhlov bol pritom zámerný. Údajne filmári nechceli, aby bolo miesto ľahko rozpoznateľné. Hrad mal pôsobiť ako vzdialené a neznáme sídlo niekde v Karpatoch.

Identita filmového hradu bola preto dlho nejasná. Až desaťročia po nakrúcaní sa podarilo spojiť zábery jednoznačne s Oravou. Nádvorie, ktoré vo filme zohráva svoju úlohu, je v skutočnosti to nezameniteľné nádvorie Oravského hradu, kde je dnes aj pranier, no vo filme bolo zanedbané a zarastené stromami. Zaujímavé je aj to, že Nosferatu nebol oficiálnou adaptáciou Stokerovho Draculu, hoci z jeho príbehu očividne vychádzal. Mená postáv boli zmenené a namiesto grófa Draculu vznikol gróf Orlok. Keďže išlo o neautorizovanú záležitosť, film musel byť zlikvidovaný kvôli autorským právam dedičov Draculu, ktorí nedali súhlas na spracovanie, alebo inšpirovanie. Film sa celkom zlikvidovať nepodarilo, a ešte k tomu ten hrad niekde v Rakúsko-Uhorsku sa na dlho stal neznámym. 

Oravský hrad sa tým už pri svojom prvom významnom stretnutí s kamerou dostal do filmu, ktorý prežil vlastnú dobu. Viac ako sto rokov po nakrúcaní stále patrí Nosferatu k najznámejším dielam nemého filmu a hororového žánru.

Králi, princezné aj Adam Šangala

Po vojne začal hrad priťahovať domácich filmárov najmä vďaka tomu, že na relatívne malom priestore ponúka množstvo rozdielnych prostredí. Kamera môže pracovať s mohutnou pevnosťou, reprezentačnými miestnosťami, úzkymi kamennými priechodmi aj nádvoriami a zmeniť ich podľa potreby na šľachtické sídlo, rozprávkový zámok alebo pochmúrnu stredovekú pevnosť.

V roku 1970 sa na Oravskom hrade nakrúcal film Koza Lapka režiséra Karola Rutha. O dva roky neskôr nasledoval historický Adam Šangala režiséra Karola Spišáka podľa románu Ladislava Nádaši-Jégého. Poľská televízna produkcia využila hrad pri 7. časti seriálu Jánošík režiséra Jerzyho Passendorfera z roku 1973. Jedným z diel, s ktorými je Oravský hrad spojený mimoriadne výrazne, je rozprávka Kráľ Drozdia brada z roku 1984. Režisér Miloslav Luther využil hrad ako prirodzenú súčasť rozprávkového sveta princeznej Anny a kráľa Jána. Nešlo pritom len o niekoľkosekundový pohľad na siluetu. Architektúra hradu sa stala súčasťou viacerých scén a výrazne pomáha vytvárať atmosféru filmu. Rodný hrad princeznej Anny aj ten kráľa Michala je pritom ten istý, len iné miestnosti. Rytierska sála je filmovo najzásadnejším priestorom v tejto rozprávke, aj v iných filmoch.

V 90. rokoch pribudla Rozprávka rozprávok, televízny seriál Škriatok, historický film Matúš a zahraničná produkcia Princezná a žobrák. Na konci desaťročia sa tu nakrúcal aj Sokoliar Tomáš. Film je zaujímavý využitím viacerých slovenských lokalít. Oravský hrad sa v ňom strihom spája aj s inými skutočnými miestami do jedného filmového sveta. Tým druhým kľúčovým miestom je Krásna Hôrka. Ďalšie lokácie Sokoliara Tomáša boli napríklad Pajta v Malatinej, alebo Súľovské skaly. Obe rozprávku spájajú s menom scénografa Jána Viliama Grusku.

Hollywood, Dracula a návrat veľkých zahraničných produkcií

Oravský hrad sa postupne dostal aj do hľadáčika zahraničných štábov. Koncom 90. rokov tu vznikali zábery pre fantasy film Dračie srdce II režiséra Douga Leflera a pre televíznu adaptáciu Cárov emisár režiséra Fabrizia Costu. Najzaujímavejší oblúk jeho filmovej histórie však vytvorili upíri. Miesto, ktoré sa v roku 1921 stalo hradom grófa Orloka, sa takmer o sto rokov neskôr opäť vrátilo k svetu Draculu. Britská miniséria Dracula od tvorcov Marka Gatissa a Stevena Moffata využila Oravský hrad pri nakrúcaní svojej modernej adaptácie Stokerovho príbehu. Trojdielna séria vznikala v roku 2019 a premiéru mala začiatkom roka 2020. Môžete si ju pozrieť na Netflixe. Úvodné minúty a ďalšie scény z filmu sa nakrúcali v Banskej Štiavnici a reálne Štiavnicu môžeme spoznať v naozaj veľkom počte scén, ktoré odrazu mestu dávajú celkom iný filmársky význam.

Medzi Nosferatu a Draculom je takmer storočie vývoja filmu, no architektúra Oravského hradu dokázala presvedčivo fungovať v oboch obdobiach. Kým filmová technika sa zmenila takmer na nepoznanie, strmé bralo, vysoká Citadela a nepravidelná sústava hradných budov zostali vizuálne použiteľné aj pre modernú televíznu produkciu.

Oravský hrad zostáva rozprávkovým miestom

Popri temných príbehoch sa na hrad stále vracajú aj rozprávky. Mariana Čengel Solčanská tu nakrúcala Lásku na vlásku z roku 2014 a Oravský hrad využila neskôr aj pri rozprávke Tri zlaté dukáty, uvedenej v roku 2023.

Oficiálny prehľad Oravského múzea medzi dielami nakrúcanými na hrade uvádza:

  • Nosferatu – symfónia hrôzy – nakrúcanie 1921, premiéra 1922
  • Koza Lapka – 1970
  • Adam Šangala – 1972
  • Jánošík, 7. časť – 1973
  • Kráľ Drozdia brada – 1984
  • Rozprávka rozprávok – 1991
  • Škriatok, 10. časť – 1995
  • Matúš – 1996
  • Princezná a žobrák – 1997
  • Dračie srdce II – nakrúcanie 1998
  • Cárov emisár – 1999
  • Láska na vlásku – 2014
  • Dracula – 2019 až 2020
  • Tri zlaté dukáty – 2023

Oravský hrad je jedným z mála miest na Slovensku, ktoré sa otvorene hlási k filmovým prepojeniam a priznáva, že je filmovou lokáciou. Aj preto má toto miesto a celý historický objekt svoje výsadné miesto medzi „Filmovými lokáciami na Slovensku“. Aj preto budete o hrade počuť na prednáškach o filmovom turizme a jeho príkladoch viac, než o iných hradoch na Slovensku. Miestnosť známa ako MEDIATÉKA je zasvätená pripomienke jednotlivých diel, rekvizitám a faktom z nakrúcania.